Šťastie je výsledok, nie voľba.

Nemôžeme byť šťastní viac, alebo menej. Bezdomovec, ktorý vložil do úst teplú polievku uprostred upršaného jesenného dňa, bude mať rovnaký pocit šťastia ako Vy, keď Vás partner chytí okolo pása v kuchyni. Pretože šťastný nemôže byť človek viac, alebo menej. Môže byť len šťastný, alebo šťastný nebyť. Podobne ako môžeme byť len živí, alebo mŕtvi. Vy už vlastne teraz viete ako sa cíti dieťa, ktoré našlo po zemetrasení v troskách psa, prezident, ktorý uzatvoril mier medzi dvoma krajinami, boháč, ktorý pije na 84 poschodí drahé šampanské a pozerá sa cez veľké okno na pulzujúce mesto.

Nemôžete byť šťastní na osemdesiat percent, alebo na dvadsať. Pretože je to pocit. A keď ho už máte, tak šťastní už predsa ste! Ľudia ktorí nepochopili, že ho nemôžu mať viac, ho naopak strácajú a postupne prefarbia na nešťastie. Priveľmi tlačia na pílu a chcú ho viac a viac. Byť šťastným po celý čas. Ale to nejde! A keďže rovnováha funguje, tak práve táto nenásytnosť ich toho šťastia zbaví. Buď v miestnosti svetlo svieti, alebo nie. A pustiť do žiarovky viac elektriny nebude znamenať, že žiarovka bude svietiť svetlejšie, ale že praskne. Nie je potrebné znásilňovať vesmír. Ak z tejto svojej planéty šťastia vyletíte, môže sa stať, že vo vesmíre zablúdite a už sa na ňu budete mať problém vrátiť.

A naozaj nezávisí kvôli čomu šťastní sme. Podstatné je, aby kvôli nášmu šťastiu nebol niekto iný nešťastný. To je celý vzorec aj skúška správnosti zároveň. Ak sme šťastní vďaka zlatému prsteňu, alebo zarobeným peniazom, tak toto šťastie nie je nijak devalvované oproti šťastiu z lásky, priateľstva. Každý z nás je originálom. A originálom je aj naše vnútro. Nemôžeme byť všetci šťastní z rovnakých situácií, hodnôt. A ani by sme nemali. Pre každého znamená šťastie niečo iné. Nemali by sme dôvody ako byť šťastným kopírovať. Nemusia pre nás byť vhodné a nemusia pre nás mať rovnaký efekt. A za ďalšie je to obchádzka. Naše šťastie je ako auto, zaparkované pred nákupným centrom. Naše je len jedno a po ceste k nemu ostatné ignorujeme. Sadneme si do neho a sedadlo je pohodlné, poznáme vôňu a zvuk motora. Ak sadneme do cudzieho auta, budeme potrebovať chvíľu, aby sme vedeli ako sa ovláda a spoznali jeho jazdné vlastnosti a je možné, že na konci sa nám ani páčiť nebude.

Najväčšiu chybu ktorú robíme je, že hľadáme dôvod byť šťastným. Hľadáme nejaký zmysel nášho života, aby nás to dokázalo urobiť  šťastnými.. A pritom byť šťastným je zmyslom nášho života, nie naopak. Čo ak život nemá žiadny význam, žiadnu cieľovú pásku? Že zrejme nikdy nikam nedobehneme. Že už tam vlastne sme. Cesta nikdy neskončí, len sa jedného dňa zastavíme a padneme na zem mŕtvi. Čo ak sme sa tu vyskytli podobne ako huby v lese? Len preto, lebo pršalo a bolo teplo? Žiadne vznešené poslanie, vyšší význam. Len súhra náhod a vhodného času, priestoru, energie. Že nemusíme splniť žiadny cieľ. Že my sme cieľom. Že sa už narodíme kompletní a stačí si to len užívať.. A prečo by sme aj mali mať nejaký vyšší význam ako lev v džungli, alebo strom v lese?

Čo nás robí takými dôležitými, že máme pocit, že stojíme nad celým ekosystémom, ktorého sme vlastne súčasťou? Odpoveďou na všetky naše otázky by mali naozaj byť aj tie obyčajné stromy v lese, zvieratá a trebárs aj obyčajný dážď. V prírode je všetko v rovnováhe a všetko dáva logiku. Kým náš svet býva mnohokrát pokrivený a logiku nedáva. Čo ich robí šťastnými? Áno aj strom môže byť šťastným a prejavuje sa to výškou do ktorej dorástol, bohatými konármi, hrubými koreňmi. Je šťastný natoľko, nakoľko mu to možnosti dovoľujú. Bude šťastný, aj ak by mal kvôli nedostatok vlahy a živín, len jeden meter. Aj keby rástol nakrivo, alebo by bolo jeho ihličie riedke. Bude vždy šťastný, pretože je súčasťou niečoho veľkého. Má svoj význam a nemusí ho poznať. Už len tým že je, má nejaký význam. Je súčasťou lesa. Je s ním v rovnováhe a preto nevyschne. Ani sám netuší, čo pre ten les znamená. Že zadržiava vlahu, poskytuje ochranu zvieratám, bráni rastliny a mach pred vysušením. Za to sa mu okolie odvďačí vhodnou pôdou, klímou. Je „šťastný“ pretože je súčasťou celku. Už sa narodí ako cieľ a výsledok. Že jeho poslaním je len – byť. Nevyžaduje sa od neho, aby hľadal iný význam ako ten, že sa zrodil tu a teraz v takej podobe. Zrodil sa na správnom mieste vďaka súhre náhod a vhodného času, priestoru, energie. Tak ako my.

Prečo by sme my mali byť iní? Aj my sme pre nejaký les stromom. Sme súčasťou niečoho veľmi veľkého. Nikdy neprídeme na to, čoho konkrétne. Ale samotná táto myšlienka nás môže napĺňať blahom a šťastím. Že sa spojilo toľko miliónov premenných len preto, aby sme tu na tú krátku chvíľu boli. Na nás je už len udržiavať rovnováhu, aby les netrpel. Pretože keď bude trpieť les, budeme aj my. Nedá sa požičať, aby sme to nemuseli vrátiť. A keď si nebudeme požičiavať, nebudeme musieť ani vracať. Ako jednotlivci sme nepodstatní. Avšak pre celok, ktorého tvoríme súčasť, sme nepostrádateľní. Každý jeden z nás. Významom nášho bytia, je práve naše bytie. Je to tak jednoduché, že to nedokážeme  akceptovať, prehliadame to. V panike tu beháme zo strany na stranu len preto, aby sme si na konci života povedali, že sme ani nenašli to, čo sme hľadali. A my vlastne ani nevieme, čo sme to po celý čas hľadali. Až sme vlastne prišli o to, čo sme mali od narodenia po celý čas. Našu existenciu. Pohľad do zrkadla.

My sme tým významom života, ktorý nás má robiť šťastným. Nič sa od nás nevyžaduje. Len spoločnosť v ktorej sme každý slonom v porceláne. Ale skúste sa postaviť do stredu lesa. Vyžaduje od vás niečo? Naopak. Ponúka vám pokoj, ticho, útočisko. Od stromov v lese sa vyžadujú len tie funkcie, s ktorými sa už narodil. Čiže premena oxidu uhličitého na kyslík, čistenie vzduchu, zadržiavanie vlahy. Príroda ho nenúti naučiť sa niečo nové. Len využíva to, k čomu bol zrodený. A takto je to aj u človeka. Aby sme boli šťastní, stačí robiť len to, čo je pre nás prirodzené. Príjmať myšlienky, prefiltrovať ich a vrátiť. Ako to robí strom. Chytiť sa každej príležitosti, ktorá nás osloví. Vykonať každý čin, pri ktorom cítime, že budeme mať pre okolie pozitívny účinok. Nemusíme neustále vyhľadávať nové myšlienky, ciele a činy. Je ich tu dostatok. Ako vzduchu v lese. Stále budeme mať v dosahu príležitosť, ktorá nás bude udržiavať v rovnováhe a ktorá nás urobí šťastným. Stačí byť otvoreným a používať všetky naše zmysly. Nemusíme si všimnúť príťažlivú ženu, kým sa nenadýchneme jej parfumu. Nebudeme počuť, keď nám niekto bude ponúkať životnú šancu. Nebudeme vidieť, že sme niekoľko krokov k úspechu, keď neotvoríme oči. Nebudeme cítiť, že je niečo naozaj reálne, kým sa toho nedotkneme rukou. Nebudeme vedieť ako dovariť plody svojej práce, kým ich dostatočne neprežujeme.

TIEŽ SI PREČÍTAJ:  Prečo sa neospravedlňovať

Je však veľmi dôležité uvedomiť si, odkiaľ pocity šťastia prichádzajú. Viete to? Alebo sa cítite, že pocit šťastia bol úplne náhodný? A čo ak nie? Čo ak tu už bol toľkokrát a vyšiel z rovnakého zdroja, len sme si to nevšimli. Viete definovať, čo vás robí šťastným? Mali by ste to vedieť, aby ste sa k zdroju vedeli otočiť predkom. Keď sa naučíte šťastie pozorovať, budete sa k nemu vedieť otočiť tak, ako vie námorník otočiť plachtu na lodi, aby sa do nej vietor dokázal oprieť a posunul ju vpred. Aj vy budete cítiť na tvári, odkiaľ to fúka. Od ktorých ľudí, situácií, okolností, činov. Aj mapy sme vytvorili preto, aby sme sa nestratili. Tak aj vy potrebujete takúto mapu šťastia. Mapujte si záchytné body. Kreslite si mapu celý život. Každé zákutie. Pomôže sa vám zorientovať v akejkoľvek životnej situácii, mieste na ktorom sa ocitnete, pomôže spracovať emócie ktoré pocítite. Neskôr ju budete vedieť spojiť s morálnym kompasom a váš smer cesty už bude navždy ten správny.

Ani použitie všetkých našich zmyslov nám nemusí pomôcť stať sa šťastnými, kým si to šťastie nedokážeme uvedomiť. Koľkokrát za deň pocítite šťastie, neuvedomíte si to a zabudnete na tú konkrétnu situáciu, človeka, emóciu a pocit? Je to ako keby ste z vrecka vybrali bankovku a tá vám vypadla z ruky. Keď to urobíte veľakrát, jedného dňa zistíte že ste chudobní. A tak je to aj so šťastím. My sme mnohokrát šťastní, len si to neuvedomíme, nezapamätáme si to. Každý moment šťastia by sme si mali uložiť do trezoru tak, ako peniaze. Jedného dňa trezor otvoríme a pri tej kope bankoviek pochopíme, že už sme bohatí. Tak ako máte zo seba dobrý pocit, že ste si dokázali našetriť na dovolenku, tak budete mať zo seba dobrý pocit z množstva šťastných chvíľ, ktoré ste za poslednú dobu prežili. Preto je veľmi potrebné uvedomiť si, čo vás urobilo šťastným. Každý detail, drobnosť. Trebárs si to aj napísať na papier. A prídete na to, že ste možno v podstate šťastný človek. Všetky tieto šťastné chvíle si pamätať a neustále pripomínať, replikovať. Keď ste sami, je vám smutno, nudíte sa, cestujete, žehlíte, varíte, čakáte, monotónne pracujete. Jednoducho kedykoľvek na to máte čas! Na jednej strane nenecháte v hlave prázdne miesto, ktoré by mohla zaplniť negatívna emócia či myšlienka a na druhej vás ten pocit šťastia niekam posunie.

A vôbec sa nemusíte premáhať. Aj negatívne emócie a stavy sú vlastne pozitívne. Keď vám je nanič, ste bez nálady, smutní, nahnevaní, v depresii, tak je to len naťahovanie tetivy luku dozadu aby vystrelila šíp. Je to tých pár krokov dozadu, kedy získate dlhší rozbeh pri skoku do diaľky. Negatívne pocity sú ako injekčná striekačka. Budú vás tlačiť tak dlho, až tekutina vystriekne. A dodá do žily látku, potrebnú pre udržanie života. je úplne normálne, že nemôžete byť šťastnými po celú dobu. Šťastie totiž nie je voľba, ináč by si ho vybrali všetci nie? Negatívne pocity sú prirodzené a veľmi potrebné. Buďte za nich vďační. Pomáhajú vám uvedomiť si nebezpečenstvo, udržať vás nažive. Mozog je na to trénovaný. Rozoznať všetko zlé a zapamätať si to. Je to otázka prežitia. Avšak náš mozog je plastický a dá sa pretrénovať tak, aby si nevšímal tie negatívne  pocity, ale práve tie pozitívne. A aby z nich mal on samotný a človek rovnaké benefity.

Tak ako nás pri živote udrží pocit strachu, takisto nás pri živote udrží aj pocit šťastia. Budeme vedieť prečo chceme žiť. Nemôžeme si vybrať šťastie a to ako sa budeme cítiť, ale môžeme si vybrať spôsob myslenia. A týmto myslením mozog postupne naučiť tieto negatívne pocity nevyhľadávať. Neskôr pochopí, že rovnakú úlohu splnia aj pozitívne pocity. Predstavte si, že mozog vás bude pri každej príležitosti robiť šťastnými.. Keď na vás niekto zvýši hlas, tak mozog vyšle signál, nič si z toho nerob, počúvaj čo hovorí. Ak má pravdu, pouč sa ak pravdu nemá, tak je všetko v poriadku tak, ako predtým. Budete ležať v nemocnici so zlomenou nohou a nebudete nervózny z toho všetkého, čo vám kvôli tomu uniká. Ale budete šťastný z toho, čo vás vďaka zahojenej nohe čaká. Práca prestane byť nenávidená, lebo si uvedomíte že máte vďaka nej na stole teplé jedlo a že niekto je ochotný vám za vaše služby a čas platiť. Že pohľad na vaše „nepodarené“ deti nebude pocitom osobného zlyhania, ale príležitosťou stať sa dobrým rodičom. A pre takéto naprogramovanie mozgu sa musíte najprv naučiť čítať a písať. Čiže uvedomiť si a zapamätať všetky okamihy, kedy ste šťastie pocítili. Bude to ako chodiť do posilňovne. Postupne budete vedieť, že keď budete cvičiť na tom konkrétnom stroji, tak ktorý konkrétny sval sa vďaka nemu zväčší. V posilňovni tiež na začiatku blúdite hore dole, ale po mesiaci už máte cvičebný plán a je vidieť prvé výsledky. Trénujte takto aj váš mozog, aby si uvedomil, že na ktorom stroji ten ktorý sval narastie. Neskôr to spolu budete robiť už automaticky. Pozrite si napríklad vaše fotky v bežnom, alebo digitálnom fotoalbume. Začnite tam. Ktoré situácie vás urobili šťastnými? Ktorí ľudia? Vyextrahujte z nich dôvody, opakujte si ich dookola a všímajte si čo sa okolo vás deje. Ak otočíte magnet správnym pólom, tak sa k nemu čoskoro prilepí ďalší magnet.

Šťastie je výsledok, nie voľba. Nemôžeme sa rozhodnúť byť šťastnými, ale môžeme sa rozhodnúť myslieť pozitívne. A týmto myslením maximalizovať množstvo šťastia v našom živote. Šťastnými  sa však nebudeme cítiť celý čas. A práve naháňanie šťastia nás urobí nešťastnými. Šťastie je jednoducho ako orgazmus, pocit zahasenia smädu, pofúkanie rany, prvé sústo dobrého jedla. Má nás v živote resuscitovať, nie nám slúžiť. Preto sú mnohí ľudia nešťastní, pretože si neuvedomili že šťastnými nemôžu byť po celý čas. Chvíle, keď nie sme šťastnými, môžeme vypĺňať práve tým pozitívnym myslením. Je to ako sex, na konci ktorého môžeme a nemusíme dosiahnuť orgazmus. Ale samotný akt nás potešil podobne. Nie je nutné dosiahnuť vrchol. Jeho dosiahnutie bude čerešničkou na torte. Preto je šťastie výsledkom myslenia, snaženia. A nenechajte sa pomýliť, že všetci okolo vás sú permanentne šťastnými. To len vy si zvyknete poskladať dohromady tú nesúrodú stavebnicu mnohých pocitov, mnohých ľudí. Keď vidíte za deň 10 šťastných ľudí, tak máte pocit, že celý deň bol pre nich šťastným. Vy ste však videli len možno jediný ich šťastný moment dňa. A keď k tomu pripojíte, že tie nešťastné momenty s ktorými ste prišli cez deň do kontaktu ste si nezapamätali, tak sa vám samozrejme bude zdať, že sú všetci okrem vás šťastní. Podobnú paralelu nájdete na sociálnych sieťach. Vidíte 30 šťastných fotiek, ktoré vyznievajú ako tridsať šťastných dní. Je to však len tridsať momentov a možno len tridsať sekúnd z celého mesiaca. A dokonca sú niektoré tie fotky len pretvárkou a tých šťastných momentov bolo len niekoľko.

To, že sa v tomto momente necítite šťastní znamená, že sa zrejme za chvíľu budete.