Pretože ani smrť nie je. Tá by mala byť strelkou na kompase života. Pretože život neustále ukazuje na smrť. Nech urobíme akýkoľvek krok stranou, nech zabočíme za akýkoľvek roh. A nech aj stojíme na mieste. Aj tak stále kráčame v ústrety smrti. Pomaly nás vťahuje do náručia. Bránime sa jej ako dieťa, ktoré nechce na návšteve dostať pusu už od desiatej tety. Nakoniec nás aj tak pobozká a my sa rozplynieme v jej náručí. Férové je, že nevieme kedy umrieme. Ale to je nefér? Sme drzí k nášmu životu. Sme ako dieťa, ktoré drží za ruku a ono sa mu trhá a chce prebehnúť cez cestu plnú áut. My nerozumieme životu? To nám život nerozumie. Prečo ním mrháme, na čo stále čakáme. Ako to, že sa nás smrť netýka.. tvárime sa, že tu budeme navždy. Že za hodinu nemôžeme dostať infarkt. Že zajtra neumrieme na prechode pre chodcov. Že stále môžeme mať ten trápny zoznam nevyškrtaných túžob. Možno to už ani nie je tak ďaleko a smrť Vám ním zakryje nemú tvár.
Proti smrti nemôžeme bojovať. Ale môžeme náš život optimalizovať. Zažiť v ňom viac dobrých pocitov, šťastia, emócií, zážitkov a skúseností. A k tomu nám pomôže najlepšia ľudská vlastnosť – netrpezlivosť. Dá nám vedieť, kedy sa odkláňame od svojej cesty. Kedy sme mohli zažiť niečo pekné a nezažili sme. Počúvajme náš nepokoj, kedy sa slová toho oproti menia na ústa kapra, vyfuckujúceho vzduch. Kedy sa činnosť ktorú práve vykonávame zmení na nečinnosť. Dôležité je len to, na čo si spomeniete o takých osem rokov. Tak na čo konkrétne si spomeniete spred ôsmych rokov teraz? Zlomenina? Sex? Oslava, či plač?.. Všetko to bolo vo Vašom živote podstatné. Míľnikom. Bola to nejaká odmena, alebo varovný prst, ktorý Vás mal nasmerovať k ďalšej odmene. Naozaj je umytie riadu práve teraz tá najnevyhnutnejšia vec? Spomeniete si na tie fakt nádherne vyleštené hrnce aj o osem rokov? Pamätáte sa, čo ste jedli pred štyrmi dňami na obed? Čo Vám povedal partner pred mesiacom? Čo ste povedali vy jemu? Že si na nič nedokážete spomenúť? A nie je ten život nejaký nudný? Nemá žiadne polčasy, cieľové pásky, alebo cinknutie mikrovlnky? Máte vlastne ten zoznam? S čím si má smrť vytrieť zadok?
Že ho ani nemáte? Ale máte. Vyloví ho z Vás pohľad na ostrie noža v tmavej uličke. Sny sa zmenia na dôvody, prečo nemôžete ešte zomrieť. A ak sa ani vtedy žiadny zoznam nezjaví, tak ste vlastne šťastným človekom. Všetky sny splnené, všetky ciele naplnené. Čím menej položiek na zozname, tým ste bližšie k stopercentnej spokojnosti. Nôž zmizne a zoznam ostane.
Ako ten zoznam vôbec vznikol? Prečo sa všetky vaše sny nahromadili a neuskutočnili? Pretože ste príliš trpezliví. Máte asi iné hodinky, ako smrť. Pravdou je, že ona má tie svoje na rozdiel od vás zoštelované správne. Ju nezaujíma, aký čas je na tých vašich. Ktoré vy ešte každý deň posuniete o niekoľko hodín vzad v ilúzii, že ste nejaký čas získali. Pravdou je, že čas na vás nepočká. Život na vás nepočká. Len smrť. A keďže je smrť trpezlivá, vo vesmíre panuje rovnováha, tak vy ste ten čo by mal byť netrpezlivý.
Čo všetko bolo také dôležité, aby ste tento zoznam nemohli pripnúť na chladničku miesto zoznamu povinností daného dňa? Práve tento zoznam je Vaša povinnosť. Keď pred dieťa na stôl položia na kopec koláčov, šľahačkových pohárov, zmrzliny a čokolád, tak na nich nebude pozerať smutnými očami, ale bude ich netrpezlivo hltať, kým nebude mať plné brucho. Tým dieťaťom ste vy a tým stolom váš život. A že na ňom žiadne dobroty nie sú? Ale sú.. len vy pozeráte do strany. A keby vás nejaká silná ruka chytila pod krk a chcela váš nos do tých dobrôt strčiť, tak sa budete vzpierať a bojovať. Lebo čo ak by ste z nich náhodou ochutnali a ešte by vám nebodaj aj zachutili. Potom by ste si život chceli užívať. A kým by ste jedli lyžičkou puding, netrpezlivo b ste pozerali po kopčeku zmrzliny. Zožrali by ste s chuťou zmrzlinu a už by ste vedeli, že ju zajete krémešom. A stôl nebude nikdy prázdny. Bude ako vaša babička. Bude dokladať, kým vám chutí. S úsmevom na perách. Život bude mať z vás konečne dobrý pocit. Že si všetko beriete, kým to je čerstvé. Nenecháte vyschnúť a zhniť.
Je dobré byť celý život hladný a smädný. Pretože len vtedy sú aktivované všetky obranné mechanizmy pred mrhaním časom a energiou. Pretože keď niekde v tieni oddychujete najedený, ste zraniteľný. Nevládzete utekať, ste ľahkou korisťou pre akúkoľvek šelmu z triedy depresiožravé.