SPLN – Spoločenstvo Priateľov Lepšieho Naplnenia

Na tomto blogu nebudeme chcieť vyliečiť rakovinu. Nebudeme sa mučiť, ako sa správne v živote motivovať, či zarobiť peniaze. Zrejme po prečítaní ani na nič nové neprídete. Je písaný sledovaním okolia, v ktorom všetci existujeme. Bežné postrehy ako veci fungujú a ako by fungovať mohli. Postrehy zo – do života. Bolo ich priveľa na zapamätanie, preto vznikol tento blog.

Môžeme si spoločne založiť také naše súkromné kresťanstvo. Každý zvlášť v sebe samotnom. A neskôr sa so svojimi myšlienkami s ostatnými podeliť. Takými, ktoré by v tom druhom vyplnili prázdnotu, zodpovedali otázky, priniesli pokoj. Nazvime to SPLN – Spoločenstvo priateľov lepšieho naplnenia. A nech nám je ikonou, logom, symbolom mesiac v splne. Takisto môže byť v splne aj človek. Tak ako mesiac prechádza rôznymi fázami, prechádza nimi aj človek. Mesiac nie je v splne po celý čas. Tak, ako ani človek. Ale jedného dňa sa tam svojou cieľavedomou cestou dostane. A takto sa tam môžeme dostať aj my. Každý večer sa môžeme pozrieť na mesiac a chápať, že sa nachádzame práve teraz v jednej fáze. Nežiarime úplne dokonale, ale na tej oblohe sme. Každý večer nás môže mesiac motivovať, že je znova o trochu bližšie k splnu, naplneniu. Až sa jedného dňa pozrieme vo oknom a zbadáme nádherný, veľký, žiarivý mesiac v splne.

Podobný spln zažívame v živote aj my. A vedzte, že sa potom ostatní na Vás pozerajú úplne rovnako, ako Vy na ten mesiac v splne. Po ďalšie dni budete zrejme znova len ukrojeným rohlíkom, ktorý je na ceste. Avšak určite stretnete každý deň nejaký iný mesiac v splne. Áno, deje sa to. Skôr či neskôr sa to stane každému z nás. Na tej oblohe nie sme sami. Okolo mesiaca je nekonečne veľa hviezd. Sú to všetci ostatní. Kým sme živí, naše svetlo existuje. Okolie ho vníma. Aj keď je každému vzdialené, nepozná Vás, nevie, že existujete. Ale vníma ho. Vás ako ľudskú bytosť. Takže ak stretnete niekoho v splne a vy sa v splne necítite, ste zrejme jednou z tých miliónov hviezd tam na nebi. Spolu vytvárame krásne vzory v našich životoch. Spájame sa do spoločenstiev, niečo znázorňujeme, niekoho navigujeme. Niekto k nám vzhliada, mapuje nás. Takto môžeme spoločne vytvoriť to naše spoločenstvo priateľov lepšieho naplnenia.

TIEŽ SI PREČÍTAJ:  Čo Vás každé ráno zaručene vytiahne z postele s úsmevom na perách?

Patriť niekam tak, že nikam nepatríme. Byť hviezdami, ale podliehať svojim vlastným zákonom. Takým, ktoré sú len a iba pre nás logické a správne. Nemať mantinely, neobmedzovať sa. Jediným obmedzením môže byť pravidlo, aby niekto nebol kvôli nášmu šťastiu nešťastný. S týmto si úplne vystačíme. Postupne v knihe prídeme na to, že už od narodenia sme členmi jedného jedinečného a krásneho náboženstva, či viery. Viery v seba samého. Náboženstvo, ktoré vás nikdy nezavrhne, vždy vám dá priestor dýchať, nevytvorí okolo vás mantinely (ibaže by ste to vy sami chceli). V ňom budete naozaj slobodní a niekam patriť bez akýchkoľvek pochýb. Nazvať si ho môžete samozrejme ako chcete aj vy sami podľa seba. SPLN je len pre orientáciu a priestorom pre vyjadrenie myšlienok pomocou metafór. Každý máme inú úroveň fantázie a vedomia. Len tie obmedzujú veľkosť našej viery, do ktorej sme sa narodili.

No a ako sa teda priblížiť k tomu lepšiemu naplneniu? Niektorí tam už možno ste. Motivujete, inšpirujete druhých a ste so sebou naozaj spokojní. Ste plní energie a potrebujete sa rozdať. Paradoxne môže aj úplná spokojnosť so životom vytvárať nespokojnosť. Mať všetko v nás zobudí pocit konca. Že už niet prečo žiť. A vtedy sa rovnováha vychýli. Naplnený človek sa začne cítiť ako ten nenaplnený. A tu je práve preto priestor pre výmenu energie, aby nastala u oboch rovnováha. Niekto jej má príliš veľa a spaľuje ho a niekto príliš málo a chradne. Naše spoločenstvo by mohlo vytvoriť trhovisko s týmito energiami. Bežnou konverzáciou by sme našli súcit, spolupatričnosť, význam dní, nasmerovanie, odpovede. Na druhej strane pocit, že sme pre niekoho potrební, oporou, pomocnou rukou. Výmena energií by sa diala úplne prirodzene. Len našou existenciou, otázkami a odpoveďami.

Môžeme o nich rozprávať v diskusnom fóre. Možno budú fóra v týchto dňoch ešte prázdne. To však neznamená, že nie sú čítané a sledované. Stačí len napísať svoj názor, či otázku. A už len očakávať reakciu.