Žiadosť o prijatie do zamestnania do firmy “Dospelí s.r.o.”

Ani sa nepýtali a rovno ma tam prijali. Neočakávali nejaké skúsenosti, či budem vedieť vykonávať zadanú prácu. Nechceli životopis, že vraj na ňom nezáleží. Proste ma vzali a zadali pracovnú náplň. Najprv to bolo celkom fajn. Práca nebola taká náročná a postupoval som veľmi rýchlo v kariére. Veľa vecí za mňa ešte dokázali potiahnuť rodičia. Radili mi ako sa mám v práci k ostatným správať a tak. Keď videli, že som sa ako tak uchytil, úplne ma nechali tak.

Zamestnaný som už niekoľko rokov a stúpam už len veľmi ťažko a pomaly. Som šéfom svojej pobočky. Mám v nej osobné oddelenie, finančné, organizačné aj oddelenie oddychu a zábavy. Najviac ma baví práca v tom poslednom, ale organizačné je stále nejako proti a sem-tam sa do toho zapojí aj finančné, ktorému sa nepáčia mnohé neopodstatnené výdavky a znova ma naženie do práce.. Osobné oddelenie mám veľmi rád. Veľa krát sa do neho utiahnem, len si v ňom miestami urobím ozajstný brajgel. Potom vlastne neviem či je so mnou, alebo proti mne. Snažím sa byť s ním zadobre. Keď to nijako nevychádza, zájdem do archívu. Sadnem si tam a zalistujem. Pootváram staré  listy, ktoré sú už snáď 100x prečítané, a čítajú sa stále rovnako dobre. Požúvam tu strašne sladkú žuvačku za korunu a preležím s kamošmi popoludnie v šope na sene, kde sme chodievali hrávať karty. Poprípade si lahnem len v slipoch do potoka na dedine… Takto vyvetraný sa vraciam k svojej práci. Zväčša na organizačné… Zavalia ma mnohými požiadavkami, ktoré sa snažím plniť na 100%. Aj ta to ide stále  na 50-60%. Týmto mi potom zakážu pracovať na oddelení oddychu a zábavy na nejakú kratšiu dobu, kým nevychádzam s organizačným zadobre. Niekedy to proste nevychádza a na všetkých oddeleniach je chaos a kopa práce. To potom sedím na lavičke na chodbe a čakám, kým sa situácia ukľudní. Jedna cigaretka mimo firmu častokrát vyčistí mozog.

Minule vošla do dverí osobného oddelenia fajn ženská. Práce v druhých oddeleniach úplne stíchli a napodiv nevyžadovali moju prítomnosť. Zanedbal som úplne všetky oddelenia. Ale to nevadilo, pretože z osobného som mal vďaka tomu prémie. Teraz sa tá ženská však prechádza už len po archíve. Sem-tam za ňou zájdem a pozriem čo robí. Dáme kávičku a jednostranne pospomíname. Potom radšej pripomínam na vrátnici v oddelení svedomie, aby mi tu nepúšťali rušivé elementy. Jedna však predsa prekĺzla pod zámienkou dlhodobej a plodnej spolupráce a teraz je moja najlepšia spolušéfka. Pravdaže má stôl v osobnom oddelení, ale niekedy ma prekvapí aj z organizačného. Napravím si sako v zrkadle a rozcuchám vlasy a vkráčam do archívu. Naposledy som sa dočítal v jednom dopise, že také vlasy som mal pred 16 rokmi… To som hádzal mame do košíka pistáciové Milko s tou mačkou na viečku a tú mentolovú žuvačku so zeleným snehuliakom, ktorej meno nepoznám dodnes. Vtedy mi ani nenapadlo, že ma tá nadnárodná korporácia – firma “Dospelí s.r.o.” zamestná na doživotie. Kým nebudem pre ňu priveľmi starý na výkon svojej pracovnej náplne. Starých zamestnancov zvyknú preradiť do takej pobočky v zapadákove, kde nie je veľa práce. napr. Dospeli s.r.o. pobočka “Starneme a.s.” Tam je tiež dosť veľa spolupracovníkov. Veľa z nich potom navštevuje rôzne inštitúcie v okolí ako “Chorľavieme – spoločnosť zaručená”, alebo “Modlímsa s.r.o.”, kde ľudí lákajú na rôzne prísľuby hodnotnejšej pracovnej náplne ako vo firme “Dospelí s.r.o.

TIEŽ SI PREČÍTAJ:  Rodičia (problémov)

Idem mrknúť na finančné oddelenie, aby som nezdecimoval potom osobné oddelenie a neskončil do konca života preradený v nejakom archíve.

Dávajte si na to pozor, keď sa Vám na stôl dostane žiadosť, ktorú táto firma každému kto dal výpoveď vo firmách ako “Učímesa a.s.” alebo Bezstarostí s.r.o. posiela.

Oni to stále tak šikovne obalia do portfólia, že oni už tak dlho pôsobia, akú fajnovú a samostatnú prácu zamestnanci vykonávajú. Dobre si prezrite podmienky a zvážte, či zoberiete tento flek hneď, alebo ešte trocha vyčkáte v “medzipracovnom” pomere na vlastnú živnosť “Denne bezstarostní”. Či ste pripravení… Či vyberiete sako zo skrine, mobil zo zásuvky. Lákajú aj na takú peknú kartičku s vlastnou fotkou. Volajú to občiansky preukaz, ktorý zväčša spadne rovno akoby z neba a kde Vám bude jeho fotka pripomínať, kedy ste sa pre vstup do firmy rozhodli…

Ešte som zabudol. V tejto firme nedávajú voľno. Ani neplatené. Buď človek úmorne v jednom kuse pracuje, alebo sa prechádza po archívoch iných ľudí..

No nič. Odskočím si do toho organizačného.. Len stále neviem, ako sa vlastne volala tá zelená žuvačka…