Prečo sa neospravedlňovať

Pretože si budete zámerne vytvárať priestor pre tvorenie chýb. V skratke. Urazím niekoho? Zraním? Spôsobím bolesť? Ospravedlním sa. Také jednoduché. On to predsa musí akceptovať. A keď nie, ospravedlnil som sa. Čo ešte chcete? Naša myseľ je ako Čierna nad Tisou. Prekladište myšlienok, ktoré sú posielané z jednej strany mozgovne na druhú. A sem tam nejaký vlak vypravíme do VSŽtky Košice aby to zliali do nejakej formy. No a potom to DPDckom expedujem do úst. Tak prečo by sme ako výpravcovia chceli zakaždým expedovať pokazený vlak (vety), ktorému nefungujú brzdy a z najbližšej stanice urobí otvorenú konzervu od lančmitu? Alebo vypraviť nejaký naložený toxickým odpadom, ktorý zamorí celú trať, kým neskončí v nejakej prázdnej stanici/duši. Každý vagón (slovo) môže byť predsa pre konečnú stanicu osohom. Dopraví do nej energiu, úsmevy.

Prečo sa vlastne ospravedlňujeme? Nechceli sme to povedať? Tak prečo sme to povedali? Povedali sme to? Tak znesme za vypovedané zodpovednosť. Nech to bolí nás rovnako ako príjmateľa. Kým nás to bude bolieť, podobnú chybu nezopakujeme. Ospravedlnením zahasíme tento oheň a po nejakom čase po nás ostane len spálenisko na konci ktorého budeme stáť my so svätožiarou na hlave. Sme ľudia a robíme chyby. Je to normálne. Teda nie pre všetkých, ale tí ich robia tiež a často krát viac. Povieme niečo nevhodné, ktoré v tú chvíľu vhodné možno aj bolo. Len neprijateľné. Nebojme sa vyslovovať nepríjemné myšlienky. Len tie dokážu človeka zmeniť. Dokážu hlavne zmeniť nás. Vyslovujme hlavne pravdu. Tá napodiv lezie z úst najťažšie. Aj keď jej niet čo vyčítať. Chybou nie je robiť chyby. Chybou je za všetko sa ospravedlňovať. Ak to robíme často, mali by sme pouvažovať nad návštevou psychiatra. Zrejme trpíme schizofréniou. Hovoriť niečo, čo nechceme. Vykonávať skutky, ktoré by sme vykonávať nechceli. Ak už príde tá víťazoslávna chvíľa a moment ospravedlnenia, neospravedlňujme sa. Zadusme to v sebe a aspoň na chvíľu sa budeme cítiť tak, ako druhá strana. A to nás môže niečomu naučiť. Minimálne neurobiť tú istú chybu dvakrát. Pretože my sme už raz takí. Nedokonalí. Neučím a nespoznávame vďaka pozitívnym podnetom. Tie si často krát nevšimneme, ignorujeme ich, alebo na nich zabúdame.. Ale bolesť priatelia.. Tá v nás zanechá celú slohovú prácu pocitov. Vyformuje ďalšie myšlienky, precedí plevel od zrna. Postupne začneme plevel hubiť v našich mysliach už v zárodku. Budeme šľachtiť zrná, ktoré pri kontakte s ostatnými, zasadíme hlboko do ich duší, sŕdc a drevených prístreškov v lese. Zalievané budú empatiou, dobrou náladou, inšpiráciou. Bude z nich bohatá úroda a výpravcovia budú miesto ´ďalších toxických vagónov vypravovať viac tých s úrodou.

TIEŽ SI PREČÍTAJ:  Kým uveríme v Boha, uverme najprv v seba

Vy si myslíte, že ospravedlnením vyhrávate bitku. Postranným efektom však je, že Vás ľudia postupne prestanú brať vážne. Začnú si dávať pozor pri komunikácii s Vami. Jednoducho sa začnú proti Vám brániť, aj keď na to nebudú mať dôvod. A to zrejme nechcete. Aby Vás považovali za generátor náhodných slov, bez kontroly. A keď Vás ľudia prestanú brať vážne, prestanete sa vážne brať neskôr aj Vy sami. Bude Vám jedno čo hovoríte, veď vždy sa môžete ospravedlniť. Ospravedlnenie si predstavte ako nejakú plnú nádobu. Je to Váš sociálny kapitál. Po každom ospravedlnení sa z nej trocha vyleje. Problémom je, že sa nedá doplniť. Tak si veľmi dôverne strážte jej objem. Keď sa vyprázdni, už ju nikdy nenaplníte.

A je tu jeden príjemný benefit, keď sa nebude toľko ospravedlňovať. Budete mať väčšiu sebakontrolu a sebavedomie. To sú veľmi potrebné kamene pre budovanie rebríčka hodnôt, morálky. Zrazu už nebudete rozprávať toľko veľa. Vaše slová dostanú význam, Vaša reč bude nositeľom myšlienky. Nebudú to len prázdne slová, ktoré sa Vám ako prvé dostali z mozgu na jazyk.

Ospravedlnenie nerieši danú situáciu, či konflikt. Len otvára zadné dvierka, ako z nej vycúvať. A Vy sa nechcete cítiť ako zbabelec. A nechcete, aby si to o Vás mysleli iní. Preto miesto ospravedlňovania priznajte vinu, či chybu. Vysvetlite prečo ste tak reagovali a navrhnite možné riešenie konfliktu v prospech poškodenej strany. Naučíte sa takto komunikačným zručnostiam, otvoríte v sebe miestnosti, o ktorých ste ani netušili že tam sú. Dokonca sa niečomu naučíte. Vaša povaha bude časom priateľskejšia a poddajnejšia. A prinesie benefity v pracovnom, aj partnerskom živote.