Podrážky topánok sa už niekoľko dní nedotkli zeme, kráčajúc po zablatenom lístí. Krýštáliky mrazu objímajú pahýle stromov a snažia sa nám predať podkožný chlad. Výdych z úst sa snaží prekryť upršanú apokalypsu pred očami. Prsty sú každé ráno na každej kľučke už studené. A keď ju stlačíme, tak hneď pri východe nám jeseň oblečie kabát ušitý z melanchólie. Všetky sedadlá sú studené a topánky teplejšie. Myšlienky zrána rýchlejšie a úsmevy na tvárach spomalené. Život v parkoch dospieva, aby sa mohol naplno venovať zime, ktorá sa nezadržateľne plíži. Dvihnúť červený list zo zeme znamená akceptovať desiatky studených kvapiek za golierom. Káva je kávovejšia, priatelia priateľskejší, city citelnejšie, emócie emočnejšie. Vaňa plná horúcej vody je bránou do dimenzia tepla, pokoja a snívania.
Tie bežné rána pred búrkou sa nám neprestávajú páčiť a zakaždým v nás nasilu vytvárajú pocit nenahraditeľnosti. Hodiny pomaly odrátavajú 19.42 a gauč začína byť konečne teplejší. Kvapky páchajú na oknách surové, chladné samovraždy. Deka je tým najdokonalejším milencom, akého sme kedy objímali. A bude ním aj keď sa zobudíme. Akýkoľvek náznak myšlienky vstať z postele, je v nás v okamihu zahubený. Budeme ticho akceptovať zvolený program.. Na počúvanie klopkania kvapiek, ktoré sa prosia dnu pod deku. Akékoľvek dve telá pod ňou prinúti jeseň pritúliť sa k sebe ešte pevnejšie.
Vychádzka do kuchyne sa kvôli príprave kakaa premieňa na dobrodružnú, holyvúdsku odyseu, plnú nefalšovaných nástrah studených podláh a dlhému hľadaniu krabice v polici.
Do mesta nás vyženú naozaj len tie najnutnejšie potreby a povinnosti ( kupovanie krabice kakaa). Čiapka na hlave, spolu so šálom okolo krku nám dávajú pocítiť nadradenosť. V duchu sa im klaniame a nosíme im obety v podobe našich hláv, ktoré po čase začnú od tej štrikovanej vlny svrbieť. Neexistuje smer, z ktorého by nefúkal vietor a akokoľvek otočíme tvár, tak stále vyberieme tú najchladnejšiu stranu ulice. Zrazu nájdeme v kabáte stratené mince, gombíky, sponky a papieriky s telefónnymi číslami.Mätový čaj doma v poličke je smerom, ktorým ukazuje strelka na našom vnútornom kompase. V chodbe nahádžeme naše jesenné brnenie na hromadu a so studeným zadkom a nosom utekáme pod deku, ktorú sme tam nechali doobeda vychladnúť.
Jeseň nám urobí prievan v šatníku a aj keď to nevnímame, taktiež aj v hlave 🙂