Zdieľaj problém, aj riešenie. Zdieľaj, že máš nedostatok a zdieľaj aj prebytok. Náš život je postavený na rovnováhe. Na tejto rovnováhe stojí naša psychická a fyzická pohoda, príroda a všetky zákonitosti tejto planéty. Preto tomuto stavu podliehame aj my. Ak máme niečoho nedostatok, trpíme. A trpíme, aj keď máme niečoho prebytok. Tento stav si možno uvedomujeme ináč, ale trpíme. Ak máme príliš veľa peňazí, nevieme čo všetko by sme si ešte kúpili. Každá ďalšia materiálna vec nás nedokáže uspokojiť. Začneme byť márnotratní a prestaneme si to materiálno vážiť. Keď máme príliš veľa jedla, zvykneme sa prejedať. Ak máme príliš veľa čistej vody, začneme ňou plytvať. Lenže presne ten náš prebytok, je niekde inde nedostatkom. Akýkoľvek náš prebytok niekde chýba. A mal by sa tam vrátiť. Pretože začne neskôr chýbať niečo aj nám.
Ľudia si mylne predstavujú, že spokojnosť pramení z prebytku. Spokojnosť pramení z rovnováhy. Príroda sa nemýli. Nemá ego, nerozmýšľa, len prirodzene existuje. Videli ste niekde v prírode prebytok? Strom má len toľko konárov a tak hustých, koľko je pre jeho prostredie potrebné. Má toľko plodov, koľko jeho prostredie potrebuje. Stromov je pohromade presne toľko, koľko zaručí celému systému rovnováhu. Žiadne ovocie nevyjde v prírode nazmar, alebo nie je niekde nasilu držané mimo systém. Všetko je v rámci systému. Aj voda momentálne v jazere chýba, ale je to len preto, lebo je v parnom skupenstve, ochladzuje, alebo zohrieva atmosféru, len aby sa premenila na mrak, vďaka ktorému sa presunie tam, kam je potrebné, aby znova spadla.
Príroda si akoby požičiavala vzájomne prospešné stavy. Nezoberie vodu z jazera a nezatvorí ju niekam mimo systém, kedy by zvieratá a rastliny nedostatkom vody trpeli. Nie je chamtivá. Aj pocit nedostatku má svoje miesto. V prírode konzervuje daný stav. Je potrebné aby prirodzené cykly plynuli.. No.. Prirodzene. Ak niečo schne, tak to vyschnúť má. V období sucha a bez dažďa staršie stromy zahynú, vytvoria živnú pôdu pre mladšie, ktoré vďaka tomu prežijú. Lenže príroda má prirodzený “inštinkt” pre udržiavanie rovnováhy. Samozrejme hovoríme o prírode, na ktorú nemal vplyv človek. Ale aj táto človekom ovplyvnená príroda, sa neskôr zariadi a nastolí rovnováhu znova.
Človek tento prirodzený inštinkt nemá. Preto je mnoho, mnoho ľudí nešťastných. Pretože zdieľame málo. Pritom zdieľať môžeme nielen peniaze, ale aj nápady, náladu, emócie, dokonca aj svoju prítomnosť. Strom nezdieľa len svoje plody. Ale aj tieň, ktorý vytvára. Svoju výšku, vďaka ktorej poskytuje vtákom útočisko a úkryt. Zdieľa svoju farbu, ktorá pôsobí upokojujúco. jeho výška funguje ako orientačný bod v teréne. Nesnaží sa viac, alebo menej. Len prirodzene je. Robí samé prirodzené veci. Tak ako aj všetky ostatné rastliny a zvieratá v jeho okolí. Už ste počuli, aby bol medveď nahnevaný na strom, alebo borievky na medveďa? A teraz nehovoríme o vedomí. Ale o obyčajnej zákonitosti.. Ak by boli borievky na medveďa nahnevané, prestali by sa vyskytovať v jeho teritóriu. Nedej sa tak. Práveže ich tam rastie priveľa. Priveľa na to, aby len tak zhnili. Príroda preto spojila zvieratá, aby sa okolo týchto území vyskytovali.
V lese všetci niečo zdieľajú a funguje tam dokonalá rovnováha. Tá sa naruší, ak niekto nezdieľa to čo by mohol. Či to už je prebytok, alebo nedostatok. Aj nedostatok lásky, či šťastia je potrebné zdieľať. Ináč sa o tom nikto nedozvie a nemôže vám dať svoj prebytok. Bezdomovcovi by ste nedali mincu, ak by sa nepostavil pred obchod s klobúkom v ruke. Ľudia mylne obviňujú svet zo svojho nešťastia. Lenže ten svet o vašom nešťastí netuší. Nemáte teraz ísť na námestie a kričať, že mám málo lásky. Máte prirodzene ukazovať, že jej máte nedostatok. Nezakrývať to a neskrývať. Naopak.. Ak budete prebytok zatajovať, skrývať, s jeho rastom spokojnejší nebudete. Tak ako na konci hostiny nebudete mať dobrý pocit zo zjedenia všetkých tých dobrôt. Bude Vás bolieť brucho z prejedenia.
Najlepšie na rovnováhe je, že nemá pravidlá. Nikto netvrdí, že nemôžete mať miliardy, lebo nebudete spokojní. Že máte jesť toľko, alebo toľko. Medveď sa tiež pred zimou prejedá a strom je tiež o desiatky metrov vyšší ako líška. Ale je to prirodzený proces a cyklus, či stav. Miliardár môže byť spokojný, ak dáva prácu množstvu ľudí, ktorí vďaka jeho výplate a istotám, žijú životy v rovnováhe. Ani líška netúži a nemôže byť vyššia ako strom. Je vďačná za jeho tieň pred páľavou, ktorá by ju mohla zabiť. Ani my nemusíme chcieť byť miliardármi a môžeme byť vďačný za tieň, ktorý nám miliardár poskytuje. A keď sa tieto dva protipóly stretnú, zistia že ani jeden z nich nie je šťastnejší, alebo smutnejší. Že obaja prežívajú ten svoj život v spokojnosti, v rovnováhe.
Čiže zdieľajme. Všetko, čo nám spôsobuje negatívne pocity a nerovnováhu. Stačí žiť prirodzene. Len byť. Filtrovať prichádzajúce podnety a vytvárať nové. Ako jabloň, ktorá z prostredia nasáva oxid uhličitý, vlahu, svetlo a vyrobí z prebytku jablká, ktoré budú živinou pre zvieratá, či hmyz. Ten bude živinou pre vtáky. Tie budú doktormi pre ten strom a budú ho zbavovať parazitov. A to len vďaka tomu, že sa prirodzene nadýchol..