Prečo sú niektoré rána, ako keby ste v noci zjedli nákovu a nedokázali z tej postele vstať? A iné sú naopak také, že by ste tu posteľ so sebou vzali vo víre, ktorý sa za Vami urobí keď vyštartujete zo spálne? Máte v sebe pocit, že nemusíte z postele vstať. Alebo že by ste z tej postele práve dnes vstať mali. Odkiaľ sa tam vzal? Prečo je iný ako inokedy? Čo sa zmenilo? My sa meníme, naše smerovanie. Mení sa okolie a prostredie, jeho smerovanie. A to čo nás motivuje z postele vstať je pocit užitočnosti. Načo mám z nej vstať, keď si to svet ani nevšimne? Naopak, nemôžem sa dočkať, kedy sa z nej postavím, lebo ma svet netrpezlivo očakáva.
Pretože budem niečím užitočný, niečo po sebe zanechám, niečo mu dám. A on dá na oplátku niečo mne. Pretože celý svet funguje na výmene energií. Ak sa tá nedeje, nič nevzniká, naopak umiera. Keď nepolejeme rastlinu, umrie. Keď neroztavíme kov, neodlejeme mincu. Keď sa nenajeme, nebudeme vládať cvičiť. A keď nič nedáme, nič ani nedostaneme. A skúška tejto rovnováhy je práve pocit užitočnosti. Že sme niečo po sebe zanechali, zo seba vydali a niečo tým získali. Šťastie zrejme nebude cieľom života, či jeho významom. Len výsledkom. Šťastie nie je tortou ale čerešničkou na nej. Tortou je ten pocit užitočnosti. Ten si môžeme vybrať, šťastie nie. Môžeme ho cítiť nepretržite, šťastie nie. Môže nás napĺňať celý život. Motivovať a inšpirovať hýbať sa, nestáť na jednom mieste, rozbehnúť sa z toho miesta.
Čiže zmyslom života by mala byť zrejme výmena energie. Urobiť niečo, čo nás síce nejakú energiu stáť bude, ale na druhej strane nám ju opätovne vráti do posledného mililitra späť. Avšak ani to nie je až tak jednoduché. Určite by vás nijak veľmi nepotešilo, keby ste niekomu darovali chlieb a on by Vám ho od radosti daroval späť. Takto výmena energie nefunguje. Je to tá istá energia. Naplní Vás nie OBJEM, ale OBSAH. Ak by ten obdarovaný ten chlieb zjedol a vyrobil pre vás pekný suvenír. Alebo porýľoval záhradu. Spokojní by ste boli obaja a obaja sa cítili užitoční. No a náš život sa skladá z postupného ukladania takýchto momentov za seba, aby bol ten pocit užitočnosti ako nikdy nekončiaci vlak. Mal by a mohol by. Ale nie vždy to tak je. Je veľmi málo z nás, ktorí sa cítia užitoční po dlhú dobu nepretržite. Baví ich práca, koníčky, či mimopracovné aktivity. Ešte aj ten spánok ich baví, lebo je za odmenu. A ak sa naozaj cítite pod psa, ste v depresii, cítite sa na tomto svete zbytoční a nepotrební, tak je to kontrolka, ktorá Vám práve zasvietila. A čo sa robí, keď zasvieti kontrolka? Určite sa neodvezie auto na smetisko. Ale dotankuje, doplní, opraví. A to by ste mali urobiť aj s Vašim vnútrom. Ste deprimovaní, prázdni, pretože sa necítite užitoční. Pretože ste buď´ len veľa príjmami, alebo len veľa dávali. Rovnováha sa narušila. A jednoducho ste sa pokazili tak, ako akákoľvek iná súčiastka na tomto svete, ktorú nadmerne zaťažíte.
Tak čo teda v takomto prípade robiť? Odpoveď je jednoduchá. Menej dávať, alebo menej príjmať. Jedno z toho je vo veľkej nerovnováhe, v nepomere. Neviete čo od rozkoše? Zrejme veľa beriete a málo dávate, aj keby ste mali z čoho. Ste vyšťavení? Príliš veľa dávate a málo dostávate. No a začať musíte od seba. Vlny na jazere sa nevrátia, kým do neho nehodíte skalu. Musíte sa zamerať dať seba, energiu, čas, radu, prácu niekam a nikomu, kto Vám niečo iné vráti späť. Hlavne to, čo Vám chýba. Nebudete do auta dopĺňať benzín, keď je málo brzdovej kvapaliny. Nabúrate kvôli zlyhaným brzdám s plnou nádržou. Chýba Vám láska? Dajte energiu niekomu, kto ju Vám môže na oplátku dať. Cítite sa sami? Investujte čas do niekoho, kto ho investuje na oplátku do Vás. Máte málo peňazí? Nájdite niekoho, kto by potreboval čokoľvek, čo ovládate. Aj keď to bude len manuálna práca. Zamyslite sa, čo by Vás urobilo šťastnými. Začnete teda od konca. Pretože len ten maják na konci Vám ukáže smer cesty. Čo Vás urobí šťastným? Výsledok akej činnosti, či výmeny energie? Pretože cesta je cieľ. Cesta je ten pocit užitočnosti. Pocit šťastia bude len tá čerešnička, o ktorej sme hovorili na začiatku.