Najjednoduchšie to pôjde v spálni. Je to zázračné miesto, kde sa na seba pozerajú dve zrkadlá. Kde aj po tme je všetko v jasnom svetle. Aj keby sme sa celý deň neobjali, nič to neznamená vtedy, ak sa objímeme aspoň jedenkrát večer v spálni, za tlmeného svedectva pouličných lámp. A hneď na to môžeme trebárs aj hlasno zachrápať. Misia láska splnená. Každé slovo vyslovené v spálni je intimitou stonásobne znásobené. Preto sa nás ženy nepýtajte v spálni, či ste náhodou nepribrali. Naša lož nás bude bolieť stonásobne viac a vás stonásobne viac prípadne vyslovená pravda. V spálni si nechodíme líhavať len do postele, ale aj jeden do druhého. Cítime podľa mimiky, (ne)dotykov, reči tela, slov, ako veľmi sme ešte spojení. Či to bolo ozaj len na tých trápnych 14 centimetrov, alebo vás dokázal chytiť nielen za prso, ale aj za srdce.
Lenže my ľudia sme nevďační bastardi. Hodnotu má pre nás niečo len keď to získavame, alebo strácame. Šťastie toho druhého nám denne vypadáva z rúk a mnohokrát sa nám pre neho už ani nechce zohnúť. Radšej ho odkopneme pod posteľ, aby to tam náhodou nezačalo hniť a niekomu smrdieť. Niekoľko mesiacov po svadbe je už v umývadle kopa riadu, pretože veď súhlasila s manželskou zmluvou. Len si asi neprečítala tie malé písmenká naspodku: umývať riad, zbierať ponožky, nevyrušovať pri futbalovom zápase. On na tablete, ona na mobile. Každý komunikujúc so svojim tajomným pohlavím, hľadajúc vhodného partnera pre večere, ktoré trávia osamote. Udržiavajú ďalej tlejúcu domácnosť, kedy on v šľapkách nakupuje mulčovaciu kôru pred ich hypotékový dom a ona vešia v obývačke znova tie hnusné záclony. V posteli pri sexe spomenú všetky samohlásky a sem tam dokonca aj ô. Urobia sa s myšlienkou na lýtka v lakovaných lodičkách z firemného bufetu a na novú umývačku riadu so šiestym zmyslom. Ona zdobí mlčky vianočný stromček, zatiaľ čo on mlčky kontroluje športové výsledky. Pozornosť si poobede vynahradia v nákupnom centre vyobliekaní do priliehavých šiat, čižiem, lososovej košeli so zdvihnutým golierom, ovešaní taškami s logami drahých značiek.
Ešte stále medzi nimi prebieha sex, v ktorom sú zastúpené pohyby a slová bežného lacného porna. Čokoláda v nej vyvoláva viac emócií a keby ona nespala s otvorenými ústami, tak by nemal orál už asi do konca života. Po čase ona konečne prezerá detskevecicky eská a on len otrávene akceptuje farbu kočíka. On hľadá odpovede v chladničke, ona na bielom strope ich hypotekárnej spálne.
V posteli s partnerom by nám mala napadnúť len taká aktivita, ktorá sa nedá vyvinúť počas dňa. Malo a mohlo by to byť niečo výnimočné. Asi tak výnimočné, ako náš partner. Spálňa je naše útočisko, svätyňa, posledný vzdor svetu. Introvertne zabudnutý kus zemegule, kde sa kvôli množstvu myšlienok jedného na druhého nevojde ani wi-fi signál. Keď do nej vchádzame, mali by sme zakaždým počuť veľký rachot. Ako z nás pred dverami opadajú všetky masky, pretvárky, povinnosti, stresy, hnev, frustrácia, práca. Do spálne by sme mali vchádzať emočne a pocitovo nahí, zresetovaní. Pretože už v druhom kroku nás atmosféra oboch oblečie do dresu rovnakého tímu. Dva monológy splynú v jeden dialóg, ktorý budeme vytrvalo dusiť bozkami.
Ale ako si môže chlap užiť dokonalý sex, keď ho vzrušujú len pekné prsia, zadok, hladká pokožka? Keď ho nevzrušuje hlavne fakt, že to telo sprístupnila táto žena práve a len jemu?! Nie je najvzrušujúcejšie práve to, že práve jemu natoľko dôveruje? Že si z tých miliárd vybrala práve jeho? Keď žena odhalí svoje telo, spravidla to znamená že už odhalila všetko ostatné. Srdce, dušu, osobnosť. To telo je pre ňu už len čerešnička na torte. A malo by byť tou čerešničkou a nie údeným aj pre chlapa. Keď si uchmatneme najprv tú čerešňu a koláča sa ani nedotkneme, tak sa to dotkne azda každej gazdinky. Pŕs a zadočkov sa prejesť dá. Minimálne toho jedného privlastneného obrúčkou. Avšak nikdy sa neprejeme partnerovho vnútra. Stále nám môže z neho niečo dať. A ak nám z neho stále niečo dáva, tak zákonite stále vo svojom vnútri rastie. Zákon termodynamiky do ktorého, ako vidieť, spadá aj láska.
Pretože ak v posteli robíme to čo v bežný deň, tak je to už len úplne bežný vzťah. Kedy už necítime v podbrušku žiadny sťah. Začalo to v sobotu svadobným vytrubovaním v okresnom meste na požičaných autách a skončilo v nedeľu klepaním bravčových rezňov.. Veď počkaj na neho so zhasnutým svetlom a zapáleným srdcom. Keď sa vráti, odkri perinu a pouličný neón odhalí tvoje nahé telo. V jeho očiach vyčíta to, čo by práve teraz tak nenásytne chcelo. Mesiac bude svedkom tvojej vztýčenej brad(avk)y a privretých očí. Kedy sa svet okolo vás v sexkunde točí. A keď sa pokúsiš znova otvoriť viečka, citov a pocitov bude pri posteli stáť plná vlečka. Spadneš plná dohasínajúcej eufórie vedľa neho. On ťa bude ešte niekoľko zabliknutí pouličného osvetlenia zahŕňať nehou. Bude opakovane dlaňou prechádzať tvojou spotenou tvárou a zlepenými vlasmi. Vašimi telami budú stále prechádzať postorgazmické spazmy.
Láska a dôvera. Pre mnohých povera. Nepoznali a možno ani nespoznajú. A keby aj spoznali, tak sa snáď nebudú tváriť že sa milujú a že sa teraz budeme kvôli takej malichernosti ženiť. Láska a dôvera je pre pubertiakov a existuje len v rozprávkach starých materí. My dospelí poznáme ozajstné hodnoty! Vrznúť si zadara, opraté, navarené, zaplatené inkaso, pivo, pokosená záhrada, deti na školskom zájazde. A stále môžeme mať milenku/milenca. Sa tu snáď nebudem kvôli tomu trápne túliť k mojej starej. A ona zase nebude držať nohy od seba celú noc. Hlavne rýchlo….
Mnohokrát sme len muži, ktorí strácajú hlavu v čiernych dierach. Ženy, ktoré majú doma mužov – studené skaly o ktoré zakopávajú, ktoré zavadzajú, nič nepočujú a sú dobre akurát tak večer na zavalenie vchodu do jaskyne a vyváženie druhej polovice postele. Keď tie ročné obdobia sa za oknom striedajú nejako prirýchlo. Treba myslieť na idylku s tielkom od horčice, pivom na stole a manželkou pri práčke. Na manžela na nočnej, kávu s kamarátkami a nič neriešiacim ohováraním. Víkendové rezne a dovolenku v Bulharsku. Bonusy ako smrť svokry a neodhalenie aféry s mladým telocvikárom. Ešte mám nedošité v obývačke, ktorú trebalo pred rokom vymaľovať. Jaj už sa zrobil? Ani som to nestihla zahrať. Ale tak už chrápe, tak si to zrejme znova nevšimol. Koľko to je? Podarilo sa odísť z roboty o 15 minút skôr, tak to nebude taká tragédia, keď sa vrátim z piva o 3 hodiny neskôr. Ešteže máme takú veľkú záhradu, že sa mám kde pred tou kravou zašiť. Pratať, sťahovať, nakupovať. Čo málo driem cez týždeň? Zase chodí s tým fúrikom po záhrade sprava doľava a tvári sa že robí. Hlavne že treba vymaľovať kuchyňu a presťahovať detské izby. A skočiť do Poľska po mäso a topánky deťom. Jeden dom, dva domy, tri domy, ulica, dedina, mesto. Väčšina….