Rozmýšľajme nie len nad tým čo sa stalo. Ale hlavne prečo sa to stalo a čo sa bude diať ďalej. Pretože každá akcia vytvára reakciu a tá znova akciu. A zrazu je nám jasné, prečo sa dostávame do blúdneho kruhu života plného sklamaní z lásky, alebo podnikania. Nemyslíme o krok vpred. Nechávame sa vyprovokovať prítomnosťou, v ktorej kvôli emóciám vyrobíme nesprávnu reakciu, ktorá ovplyvní všetko ďalšie na časovej osi. A to všetko má samozrejme vplyv na naše šťastie. Už sme si povedali, že byť šťastným si nemôžeme vybrať. Ale môžeme si vybrať spôsob myslenia. Nad ním kontrolu máme. Alebo aspoň by sme mať mali 🙂
Predstavte si, že vám niekto na ceste zavadzia. Začnete byť v strese a začnete ho predbiehať. A havarujete. Samozrejme automaticky vinu pripíšete tomu autu pred vami. Čo na tom, že ste vaše auto šoférovali vy a vy ste urobili to rozhodnutie. A urobili ste ho preto, lebo ste nemysleli na reakciu. Respektíve preto, lebo ste nemysleli na všetky možné reakcie, ktoré môžu nastať. Ak si po nehode poviete, že dobre bola to moja chyba, tak ste si svojich akcii vedomí. Ale ak sa vám v živote stane niečo zlé a vy budete z toho zlého obviňovať všetko naokolo, tak svoje akcie v rukách nemáte. A to je pre váš život mimoriadne nebezpečné. Nežijete svoj život, ale život niekoho iného. Aj o tom sme už na Mentálne Špajzi písali 🙂
Ak sa nad tým zamyslíte, tak vašu reakciu nevyvolala ani tak akcia pred vami, ako vaša 100%ne automatická odpoveď. Vášho podvedomia, či ega. No a v nich sú všetky tie informácie, ktoré vám formujú život. Čiže ak chceme zmeniť život, musíme zmeniť informácie v podvedomí, v našom egu. Prijať pokoru, ktorá urobí nášmu egu priestor dýchať a nie nás dusiť. A hlavne si musíme zodpovedať, aké informácie nás videli k danej reakcii. Ak sa nám niečo na našom živote nepáči a chceme to zmeniť, musíme začať rozmýšľať prečo reagujeme tak, ako reagujeme. Sadnúť si a porozmýšľať nad sebou. Čo nás viedlo k danej reakcii a následnej akcii, ktorá nám spôsobila bolesť. Tá bolesť tam nie je bezdôvodne. Má nám naznačiť, že toto nie je cesta. Že zatiaľ sme zažili len bolesť, ktorá sa však môže pretaviť do vážneho zranenia, až smrti.
Veď ak na problém v tele reaguje imunitný systém prehnane, je z toho alergia a ubližuje sám sebe. No a to robíme aj my. Ubližujeme si vlastným egom samí sebe. Pretože ublížiť vám nemôže nikto, komu to nedovolíte. Všetko čo sa vám deje, je 10% toho čo prišlo a 90% toho, ako ste na to zareagovali. Čiže ak máte vybudovaný ochranný štít, ublížené vám nebude. Nemôže nám predsa ublížiť názor malého dieťaťa, pretože máme v sebe informáciu, že jeho názor nie je relevantný. A takisto nemusí byť relevantný ani názor dospelého človeka. Len musíte vedieť prečo a túto informáciu si uchovať. Čiže ak nás niekto nahnevá, porozmýšľajme že prečo nás to nahnevalo. Malo nás to nahnevať? Alebo sme sa nahnevali zbytočne?..
Ak si takto vycvičíme podvedomie a naše ego, tak aj naše reakcie začneme mať pod kontrolou podľa vzorca, ktorý nám prospieva. A aj naše reakcie nás budú k našim cieľom približovať. A nie nás od nich oddiaľovať. Veď si len predstavme, koľko vecí sme v živote neskúsili len preto, lebo sme boli nahnevaní, odurdení. Alebo len jednoducho demotivovaní. Ideme začať podnikať a rodičia nás v prvom momente vysmejú. Zrazu akoby nám niekto ubral polovicu energie. A naše ďalšie kroky budú úplne iné ako tie, ktoré by sme urobili pred touto demotiváciou. Preto je podstatné vedieť jasne prečo ideme podnikať a čo z toho bude. Čiže mať v rukách akciu a aj následnú reakciu. Vtedy nás iný názor nedokáže demotivovať.
Lenže ľuďom sa rozmýšľať nechce. Stojí to čas a energiu. Mozog preto volí jednoduchšiu cestu, ako napríklad že sa na to podnikanie naozaj vykašleme. Potom to isté urobíme niekoľkokrát po sebe a ani si neuvedomíme, že už to je vzorec nášho správania. A ocitneme sa v začarovanom kruhu. Preto by sme sa mali stať zručnými v rozlišovaní našich reakcií. Aké sú, či sú primerané a či sú v náš prospech. Či sme si nimi privodili šťastie a či sme tomu druhému svojim reakciami neprivodili nešťastie. Len táto skúška správnosti nám potvrdí, že sme sa rozhodli v rámci našej reakcie správne.
A toto môže mať významný dopad na náš osobný, pracovný a milostný život.