Pomáhaj. Ak sa niekto trápi a ty poznáš riešenie, tak neváhaj a pomôž. Zajtra niekto pomôže tebe.
Lenže najrýchlejšie si z priateľa vyrobíte nepriateľa, ak mu dáte radu ktorú nechce počuť. Takže kedy máme vlastne pomáhať? Máme pomáhať vôbec? Nebudeme zneužití? Nebodaj nenapáchame svojou pomocou ešte viac škody? Ako zistíme, či sa dá dotyčnému pomôcť a či vôbec o našu pomoc stojí? Príliš veľa otázok a my nechceme, aby sa to obrátilo voči nám.. Avšak aj na toto existuje jediná a jednoduchá, spoľahlivá odpoveď. Pomáhajme svojím spôsobom života. Jednoducho žime tak, aby už len naša samotná existencia bola pre druhých pomocou, prínosom. Kedy nebudeme musieť našu pomoc ponúkať a iní nebudú musieť o ňu prosiť. Jednoducho tam buďme. V priestore a čase a správajme sa prirodzene. Ak nie sme skazení výchovou, spoločnosťou, máme dobré srdce a náš život sa uberá tým správnym smerom (a že sa uberá, ak o pomáhaní premýšľame), všetko ostatné sa dostaví samo. Predstavme si seba ako strom v lese. Aj on pomáha. Celou svojou existenciou. Či už je krivý, alebo dlhý. Košatý, alebo vyschnutý. Dokonca aj keď je mŕtvy, tak pomáha. Rozkladá sa a poskytuje pre hmyz úkryt a pre rastliny živiny.
A my sa môžeme týmto stromom inšpirovať. Buďme prirodzení. Vytvárajme okolo seba tú živnú pôdu. Našou prácou, činmi, aktivitami. Stále všetkému dodajme nejakú pridanú hodnotu. Urobí to šťastných nás a urobí to šťastným nikoho iného. Ak budeme pozitívne naladení, staneme sa automaticky tou bútľavou vŕbou, do ktorej sa budú chodiť ostatní spovedať. Ak budeme v práci produktívni, výsledky našej práce pomôžu mnohým ľuďom. Každá práca niekomu niekde pomáha. Áno je za peniaze, avšak vždy k nej môžeme pridať niečo, čo našu výplatu presahuje. Urobiť tú prácu lepšie, efektívnejšie. S ohľadom na príjmateľa. Lekár môže okrem vyšetrenia pridať mnoho múdrych rád, kvetinárka môže do kytice pridať niečo naviac. Predavačka môže pomôcť zbaliť nákup, upozorniť na akciu, alebo cudziemu človeku popriať príjemný zvyšok dňa. Vytvárajme situácie, ktoré vytvára aj ten strom. Jeho koruna poskytne vtákom domov, jeho široké konáre poskytnú tieň len tým že je. Vyrába kyslík, vytvára potravu, zadržiava vodu pre ostatné rastliny, dáva život hubám a tak ďalej. „Obyčajný“ strom.. My všetci sme zväčša tiež „obyčajným“ človekom. A napriek tomu máme už v povahe nášho bytia podobné možnosti a schopnosti.
Ak budeme žiť v rovnováhe so všetkým naokolo, už len to bude vytvárať to nápomocné prostredie. Pretože rovnováha je o dávaní a príjmaní, výmene. Ak niečo príjmeme, niekde bol nadbytok. Ak niečo odovzdáme, mali sme nadbytok vy. A ak sa táto výmena uskutoční v rovnováhe, tak budú obe strany spokojné a pre seba prospešné. Zjednodušene by sa dalo povedať že šťastní budeme, ak nebude niekto kvôli nášmu šťastiu nešťastný.
A keď si budeme takto nezištne žiť svoj život, tak je možné že nás ani o pomoc nikto nepoprosí. Budeme ju poskytovať instantne. Všetci ju budú dostávať v podobe našich činov a našej existencie, či prítomnosti. Vtáky neprosia strom o to, aby si mohli v jeho korune urobiť hniezdo. Postaviť si v korune stromu hniezdo je prirodzené pre nich a aj pre ten strom. Huby neprosia, aby im strom vytvoril vlhkosť a potrebnú teplotu na množenie. Výtrusy tú pôdu jednoducho nájdu a až keď vyrastú, tak „zistia“ že vyrástli pod stromom. A taktiež strom nechodí po lese a neponúka zvieratám úkryt, alebo tieň. V lese nikto o pomoc nežiada a nikto ani aktívne pomoc neponúka. Pomáhať si navzájom je pre les prirodzené. A my ľudia by sme mali našimi životmi vytvárať podobný les. Či už v našej rodine, práci, priateľstvách. Ak máme nadbytok dobrej nálady, tak sa nebáť smiať a ukazovať radosť. Pre niekoho v zlej životnej situácii to môže byť žiadaná vzpruha, motivácia. Ak máme voľný čas, tak sa poobzerať naokolo, kde ho môžeme investovať a urobiť svoje prostredie lepším miestom pre život. Áno, môžeme ho stráviť v záhradke, ale môžeme ho stráviť aj na verejnom priestranstve. Hoc aj pozbierať odpadky, alebo pred domom či vchodom vytvoriť záhradku, ktorá poteší každého obyvateľa a okoloidúceho. Ak máme nebodaj veľa peňazí, kúpme si nejaký obraz alebo iné duchovné statky. Obohatí to nás a aj autorov. Alebo z času na čas kúpme krmivo pre útulok. Peniaze ležiace na účte nás šťastnými neurobia. Až činy, ktoré nimi vykonáme. Všeobecne môžeme najviac pomáhať časom a peniazmi. Dve veličiny, ktoré hýbu svetom. Môžeme ich mať prebytok a „rozdávať“, alebo ich používať efektívnejšie. Stále nám v živote bude niečo chýbať, pretože sme nedokonalý. A na druhej strane budeme mať vždy niečoho naviac. Potom sa už len stačí správať prirodzene a tieto dve nerovnováhy sa nájdu sami a spoja v dokonalý celok.
Budeme žiť pomáhaním a pomáhať žitím.