Nie je nič deprimujúcejšie, ako nedokázať si splniť cieľ, sen, víziu nie kvôli nedostatku času, či peňazí. Ale kvôli fyzickému obmedzeniu nášho tela. V ktorom sme zatvorení ako vo väzení. Kde duša by aj chcela, ale ten batoh, s ktorým sa vláčime nám to neumožňuje. Niekedy za to nemôžeme, ale v drvivej väčšine prípadov áno. Ak si dokážeme ubližovať na fyzickej úrovni, dokážeme si ubližovať aj na tej duchovnej. Často to ide ruka v ruke. Že sa nemáte radi na duchovnej úrovni? Nepáči sa Vám pohľad v zrkadle? S určitosťou presne tak nemáte radi svoje telo, alebo je Vám ukradnuté. A to nesmiete dopustiť. Ak sa Vám to stane, je možné že nebudete spokojný ani so svojím citovým, či duchovným životom. A teraz tá dobrá správa. Ak ste slabí pracovať na svojom vnútri, pracujte na svojom zovňajšku. Je to jednoduchšie. Azda mi teraz mnohí z vás dajú za pravdu, že je jednoduchšie odcvičiť rok v posilňovni, ako sa niekomu ospravedlniť. A verte mi, že po roku v posilňovni, nebude problém sa ani niekomu ospravedlniť. Pretože ten, kto nikdy neskúsil fyzicky zaťažovať svoje telo aspoň pol roka v týždennom režime, nevie že telo je len čerešnička na torte.
V posilňovni vôbec nejde o telo. Ale práve o vaše vnútro. So svalmi pribúda vaše sebavedomie, vytrvalosť, pevná vôľa. Ide to ruka v ruke. Jedno bez druhého nie je možné nadobudnúť. Na konci roku zbadáte ako rozdiely na vašom tele, tak rozdiely aj v iných oblastiach vášho života. A už to pôjde len k lepšiemu. Zrazu nebudete musieť čakať na výťah a budete v byte skôr. V živote dôjdete ďalej, vykonáte viac, dostanete sa vyššie, či hlbšie. Otvoria sa vám nevídané možnosti. A to len vďaka zdravému telu. Nástroju, ktorý ste si vyrobili presne tak, ako lovec v praveku svoj prvý oštep. Obom vám to zmení životy o stoosemdesiat stupňov.
Je jednoduchšie urobiť niekoľko krokov do chladničky, ako ten jeden rozhodujúci vo svojom živote. V dnešnej dobe už zväčša v chladničkách nehľadáme klobásy, koláče, či niečo fajné. Ale práve to nepríjemné ako bývalého partnera, zlý pocit zo seba, svoje chyby, či slová ktoré sa nás dotkli. Chladnička nás doma celý čas magicky priťahuje. Ponúka nám niekoľkosekundový útek od niekoľkoročných problémov. Nie je v nej zrkadlo, ale zakaždým sa v nej vidíme. Neviditeľná ruka nás pohladí po tvári a pomaly vtlačí ihlu do predlaktia, ktorou do nás napumpuje drogu. Vie, že sme závislí. Je dílerom dobrých pocitov. Sadomasochistická domina, ktorej tak radi v slzách ohýbame chrbát. Otvoríme tu Pandorinu skrinku, v prvej poličke rozvod, v druhej nevydarené deti, v tretej pocit menejcennosti. Prípadne v dvierkach poukladané všetky naše nesprávne rozhodnutia. My sa nekŕmime dobrotami a riešeniami, ale ďalšími jedmi a problémami. Akoby sme sa chceli doraziť. Slabí a v tomto živote zúfalo nepoužiteľní prosíme o milosrdnú ranu smrti prebytočným tukom. Posledné čo chceme pocítiť, je diabetický šok a nekontrolovateľný smiech s rozmazanou šľahačkou po ústach. Je nám tak dobre, až sa nám z toho chce plakať.
Každý chce chladničku otvoriť len pre ten najnevyhnutnejší čas. Pretože čím je chladnička otvorená dlhšie, tým väčší je náš problém. A to si nepripustíme. Ale čo ak je riešením práve tú chladničku otvoriť a len sa tak do nej zapozerať. Poprezerať si jej obsah a prísť na to, prečo sme ju vlastne otvorili. Zatvoriť ju a podstúpiť mentálnu odvykačku. Postaviť sa zoči-voči dôvodu, ktorý nás do tej chladničky pred chvíľou poslal. To nie on nám ničí nervy a týra psychiku. To zvládame my sami!
Avšak tie ozajstné dobroty sa nachádzajú práve mimo tej chladničky. Nič nechutí tak, ako si vyrozprávať staré rany z duše s predošlým partnerom. Ospravedlniť sa ranenému. Zmieriť sa so svojimi nedostatkami, ktoré nás robia originálom. Svetlo z chladničky by nás malo osvietiť. A jeho jas by nám mal v hlave ukázať ten tmavý kút, do nám je tak nepríjemné sa pozrieť. A ktorý chladnička zakaždým osvetlí tak, ako nočná lampa hodinky na stolíku. Pochutnáme si zrazu na svojich vlastných víťazstvách, trpezlivosti, vytrvalosti. Sami sa pozastavíme nad ich chuťou. Že sa im nevyrovná žiadna dobrota z chladničky. A takto mľaskajúc budeme v hlave dolovať ďalšie výzvy z ktorých sa chceme najesť. O nejaký čas zbadáme, že okrem tela nám zoštíhlela aj duša. Už nie je vianočným stromčekom, na ktorom svietia naše problémy ako Vianočné gule. Je tenkým prútikom. Ohybným a živým. Na dolnom konci pevne zakorenená k našej osobnosti a na druhom vypúšťajúc malé zelené lístočky, chystajúce zarodiť plody. Jedného dňa otvoríme chladničku a zrazu v nej začneme nachádzať šunku, vajíčka, jogurty. Naša skúška správnosti, že sme urobili mnoho dôležitých rozhodnutí.
Niekedy však nedokážeme urobiť rozhodnutie. Nedokážeme sa dopátrať k uspokojivej odpovedi. Nevieme kde a ako ju hľadať. No a keďže sme si predtým jasne vysvetlili, že všetko na tejto planéte a vesmíre si je rovné a funguje podľa rovnakých pravidiel, nechajme sa inšpirovať práve tou, ktorá nenosí masky. Ktorá ide k svojmu cieľu najefektívnejšou a najjednoduchšou cestou. Príroda. Ktorú nenavštevujeme, ale do ktorej sa vždy vraciame. Fungovanie jej systémov nám dá odpoveď na všetko. Či už na príklade existencie spomínaného stromu, cyklov, či jej mechanizmov.. Kedy Vám jeseň jasne povie, že v poriadku nechať veci, myšlienky a ľudí v našom živote odísť. Že bez dažďa nič nevyrastie. Preto by sme sa mali naučiť akceptovať búrky. Že všetko sa deje z určitého dôvodu. Kolobeh prírody je aj naším kolobehom života. Fungujeme na úplne rovnakých princípoch. Prečo by sme teda nemohli všetky odpovede nájsť práve tam?
Posaďte sa so svojími otázkami do lesa. A hľadajte v ňom metaforicky odpoveď. Uvidíte v ňom vašich susedov, matku, nedostatok peňazí, ako sa vypĺňa prázdne miesto v živote (lesa). Prechádzajte sa tým lesom, lúkami a poliami. Sledujte, čo sa okolo Vás deje. Presne ten istý život ako v obývačke, v práci, či von na ulici. Vyzerá to ináč, ale mechanizmus je rovnaký. V jednom i druhom hľadáme ako príroda, tak aj my rovnováhu. Následujúci článok nie je mojou tvorbou. Netuším, kto je jeho autorom. Je to jeden z mála článkov, ktorý mi zmenil život. Podľa myšlienok v ňom, som začal chápať svoj život ináč. Zrozumiteľnejšie. Začal mi dávať logiku a aj odpovede. Je tak jednoduchý a pritom tak neuveriteľne bohatý a výstižný. Preložil som ho z anglického jazyka a doplnil pár svojich myšlienok. Verím, že obohatí ja Váš život.