Vy to neviete? Veď všetci ostatní vedia, ako máte žiť. Nerobíte nič tak, ako by ste mali. A nikoho nepočúvate. Keď konečne urobíte niečo, čo niekto chcel, tak sa to zase nepáči niekomu inému. Ľuďom naokolo nedáva Váš život zmysel. CHVALABOHU! Pretože Váš život má dávať zmysel VÁM!. To, že nedáva zmysel nikomu inému, je skúškou správnosti, že žijete podľa seba. Nie podľa iných. Ako môžu oni vedieť, prečo ste ten obraz zavesili tam a takto? A prečo práve TENTO obraz? Prečo ste sadli do auta o pol ôsmej a nie o siedmej, či o pol deviatej? A prečo ste vlastne sadli do auta a nešli autobusom? Oni totiž nevidia, kde sa VAŠE rozhodnutia rodia. A to pre Vás znamená, že máte súkromie! Ten malý opustený ostrov, na ktorý nikto nepozná cestu. A ak aj áno, nikdy k nemu nedopláva. Oni nevidia, čo raňajkujete, čo ste chytili ako tretie do ruky, čo Vám z nej vypadlo, či spadlo na nohu. Čo Vám povedal člen rodiny a prečo Vám to povedal. Za tými vchodovými dverami však dáva logiku všetko. A to všetko si nosíte so sebou v hlave. Na základe toho robíte rozhodnutie v práci, na ceste. Nemusia byť logické a ani správne pre nikoho. No sú logické a správne (dobre tak nie vždy) pre Vás. Môžete si akurát tak uvedomiť, či Vaše rozhodnutia iným neubližujú. Ak im neubližujú a sú neutrálne, nemusia Vás zaujímať ani názory ostatných. Nemáte elektrón, ktorému chýba protón. Nepotrebujete ten názor, aby ste boli kompletní a konečne mali vo vesmíre význam.. To by bolo, ako keby ste chceli zabiť dva klince do rovnakej diery. Môžete jedine jeden klinec vytiahnuť a druhý do tej istej diery nabiť. Nikdy sa tam nevmestia oba. Alebo môžete vytiahnuť klinec a nechať dieru prázdnu. Kým sa nenájde vhodný klinec. A keď tam už klinec je, načo ho vyťahovať? Ak Váš život nemení iné životy, tak je neutrálny. Tým pádom v pozícii príjmať ako pozitívne, tak aj negatívne vplyvy. A prečo by ste chceli príjmať práve tie negatívne, keď máte priestor príjmať tie pozitívne?
Každý ma milión dôvodov, prečo mu v živote vadíte. Ale to je milión JEHO dôvodov, výsledkom JEHO logiky. A znova. To, že Vám to nedáva význam je správne. Nemáte chápať a analyzovať život iných. Jedine, žeby ste dosiahli nirvánu a mali všetky okná umyté. Neprivlastňujte si jeho názor, pretože to by znamenalo prestať žiť svoj život podľa svojich potrieb, zásad, zvyklostí a žiť život niekoho iného podľa jeho zásada, potrieb a zvyklostí. Čiže stať sa otrokom niekoho, komu na Vašom živote vlastne ani nezáleží. Pretože ak by záležalo, tak by viedol dialóg. A nie Vám vnucoval svoj vlastný monológ. Ak by mu na Vás záležalo, strávil by s Vami viac času a jeho vety by neboli len dobre mierenými ranami obrátenou lopatou po Vašej tvári. Ak by niekomu na Vás záležalo, našiel by si čas spoznať Vás a vypočuť Vás. A nakoniec by možno sám odchádzal so zmeneným názorom.
Keď prší, otvoríte dáždnik. Keď Vám je zima, idete dnu. A keď na Vás niekto srší Vám nelogické myšlienky na Vašu osobu, tak takisto otvorte nejaký štít, alebo odíďte do bezpečia. Áno, dá sa to. Ignorovať iných, ktorí mrhajú Vaším časom nezmyselnými poznámkami. Stačí ich vidieť tak, ako Vás vidí Váš usmiaty pes s vyplazeným jazykom, ktorému vysvetľujete xtý krát, nech neserie na Váš dokonalý trávnik. Dokričíte a pes sa odíde hrať s tenisovou loptičkou. A Vás môže aj roztrhať. Kto tu je ten víťaz?
Najhoršie čo môžete urobiť je, rozmýšľať o týchto myšlienkach. Prečo by ste to vlastne robili, ak nemajú tí ľudia pravdu? Oni o Vás nerozmýšľajú. Chcú Vás len nahnevať, alebo sa vyventilovať. Či už Vám zavolal niekto z práce o deviatej večer, že rozmýšľal nad tým, čo si oblečiete zajtra do práce? Zrejme nie. PRETOŽE IM TO JE JEDNO. Vy si ozaj myslíte, že všetci len na Vás čakajú? Že vyjdete ráno z dverí s notesom v ruke a budete si zapisovať to, čo ostatní povedia? Každý Vás má na háku a potrebuje si do Vás akurát tak utrieť ústa, alebo si s Vami vytrieť zadok. Použiť Vás. A ak netrpíte nejakou formou sebapoškodzovania, tak im to nedovolíte. Vy si to vlastne ani NEVŠIMNETE. Pamätajte.. Najhoršia reakcia pre takéto okolie a najvhodnejšia Vaša reakcia je: Žiadna reakcia. Tá dokáže potrestať najviac. Že opačná strana si uvedomí, že stratila zbytočne čas. A že jej názory sú nepodstatné. Ich ego zaskuvíňa ako prasa na porážke. A nabudúce Vám dajú pokoj. Nájdu si inú obeť. Určite neplatí známa riekanka: Teraz za babičku, teraz za otecka, teraz za mamičku, za učiteľa, svokru, poštára. Myslím odžiť svoj život. Oni tiež nežijú podľa Vás. Máte len jeden život. Tak si ho užite. Je Váš posledný. Vrátime sa ešte k myšlienke, ako si ten život užiť a ako ho teda žiť..